Drotárstvo – minulosť i súčasnosť

Niekoľko zaujímavostí na úvod!

Upri, džarek, konopar idze! Pozdrháme na šare do čárdy. Aj toto sú vety z drotárskeho jazyka „krpoštiny“. Drotárstvo bolo totiž takým komplexným slovenským fenoménom, že malo svoje špecifiká, názvy, vývoj a v určitom bode aj vlastný drotársky jazyk.

Jeho počiatok môžeme datovať do konca 17. storočia, pričom medzi prvé „základne“ drotárstva patrili najmä obce Veľké Rovné, Dlhé Pole, či Kolárovice. V domácnostiach si muži opravovali drôtom hlinený riad a vyrábali drôtené sitá. Záznamy z roku 1895 dokladajú, že len v oblasti Trenčína existovalo 86 drotárskych obcí.

Špecifickou charakteristikou tohto remesla bol fakt, že bolo vandrovné. To znamená, že drotár mal určené trasy, po ktorých putoval a svoju živnosť vykonával. Neskôr, keď dozrel čas, vzal svojho syna (učňa – džarka) a vandrovali spolu.

Oblasti, do ktorých sa drotári dostali: Rusko, Poľsko, Maďarsko, Čechy a Morava, Balkán, Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Švajčiarsko, Francúzsko,… Neskôr odchádzali cez oceán do USA a Kanady, kde sa často usadili.

Typický vzhľad drotára charakterizoval odev – šaty z hrubého súkna, krpce na nohách, huňa – na zahriatie i v noci, široký klobúk – strecháň; ďalej kožená kapsa, valaška.

Slovenský fenomén

Drotárstvo patrí k najvýraznejším špecifikám slovenskej kultúry a remeselnej tradície, a aj preto je od roku 2019 zapísané v Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vzniklo z nutnosti – ako odpoveď na tvrdé životné podmienky v hornatých oblastiach severného Slovenska, kde bola pôda neúrodná a práce málo. Už v 18. storočí sa slovenskí drotári, často s jednoduchým náradím a neľahkou výbavou, vydávali pešo do sveta, aby zabezpečili svoje rodiny.

Ich rukami prechádzali prasknuté džbány, hlinené hrnce, rozbité taniere. Dokázali ich opraviť a opliesť drôtom tak, že získali nový život – pevnejší a často aj krajší. Opletená keramika sa stala symbolom tradičného drotárstva, rovnako ako drôtené sitá, pasce na myši, náhubky pre dobytok či šparáky do fajok. Práca drotárov bola praktická, vynaliezavá a dômyselná.

V 19. storočí sa s nástupom plechového a smaltovaného riadu drotári prispôsobili – začali pracovať aj s plechom a vytvárať nové výrobky. Ich remeslo sa postupne profesionalizovalo a rozšírilo ďaleko za hranice Slovenska – na Balkán, do Ruska, severnej Afriky, ale aj do USA. Z potulných opravárov sa stali podnikaví remeselníci, ktorí zakladali dielne a dodávali svoje výrobky na trhy doma aj v zahraničí.